Priznám sa, téma mi je blízka. Odnoseného toho mám, aj napriek tehotenskej prestávke, celkom dosť. Pri dvoch deťoch. Ale vyhýbala som sa jej a nechcelo sa mi veľmi o tom písať. Však máme celé stránky, ktoré sa venujú len a len noseniu. Šatkám, nosičom, úväzom, oblečeniu pre nosiacich, oblečeniu pre nosených. Ale nazbierali sa mi otázky súvisiace s nosením detí a tak si vravím, poďme na to. Už nastal ten čas.
Článok nie je univerzálnou odpoveďou na všetko nosiace. Ani sa nebudem venovať špeciálne viazaniu šatky či nastaveniu nosiča. Nie som poradkyňa nosenia a netrúfam si na to. Skôr je to taký pohľad do môjho nosičského sveta. Ako nosím ja alebo tato Mišo. Ako nám nosenie pomáha (alebo nepomáha..) a ako nám to všetkým vyhovuje.
Na začiatok bol kočík. Ferrari medzi kočíkmi, že aby som s ním mohla chodiť aj do lesa so psom. A potom sa niekde v čase a priestore zjavila prvá šatka, áno s vlkom. Našťastie, Mimo je septembrový, tak som nemusela veľmi riešiť oblečenie. Začala som skúšať viac tú šatku a tak ma to chytilo, že láska až doteraz. Nosiace vychytávky som objavovala postupne, či už cez kamarátky alebo cez fb skupiny o nosení. K šatke pribudol nosič, potom ďalšia šatka a potom druhé dieťa. Ale, preskakujem!
S malým Mimom som sa veľmi neodvážila na také výlety, ako teraz vláčim Sašku. Naozaj. Na celý deň do Karpát? Čo si! Tak nanajvýš tu do polí okolo a na dve hodiny. Teda neviem či som sa neodvážila alebo mi to len nenapadlo. Sledovala som intenzívne jednu nosiacu skupinu a tam žiadne mamy nechodili na túry. Ja som sa tu tak rôzne motala a potom prišiel covid. Počas jari 2020 sme boli všetci mimo z pandémie a napriek tomu, že sme tu ten vírus vlastne ani nemali, hlavne keď to porovnám s takmer celým 2021, tak všetci boli len v tej svojej bubline. A mne ani nenapadlo, že existujú napr. nejaké outdoormamy a pod. A ešte som k tomu otehotnela. Zatiaľ čo mnohé nosia druhé dieťa takmer až do pôrodu, tak ja som začiatkom druhého trimestra musela prestať, lebo mi to jednoducho nevyhovovalo. Zle sa mmi dýchalo a nosič ma tlačil. Bolo to asi viac v hlave, ale nemala som z toho vôbec dobrý pocit. Tak Mimo začal viac chodiť ;)
Ale teda, toto je dôležitá informácia, ak ste sa dočítali až sem. Nie je podstatné chodiť a nosiť ďaleko, ale nosiť. Pre nosenie samotné. Človek/rodič/mama/babina..., si tak buduje kontaktný vzťah s dieťaťom. Učí sa, kde sú limity a ideálne si zväčšuje svoju komfortnú zónu.
Tu si spomínam, že dávno som čítala nejaké vlákno o tom, že ako riešime, my nosnice, naväzovanie dieťaťa v zime do šatky, keď ho vyberáme z auta. No ako, zoberiem šatku/nosič a dieťa vyberiem, vložím, dotiahnem a zapnem. Ak po ceste medzi sedačkou a nosítkom stratilo čiapku či zateplenie nohy, oblečiem a obujem a potom sa oblečiem ja. Žiadna veda. Pokiaľ nefúka tornádo alebo neviažete 2 týždňové dieťa, tak je to v poriadku, pre oboch. Ale pred tými troma rokmi som to riešila aj ja. Skúsenosti robia majstrov.
Odkedy som začala nosiť? Obe deti boli najprv v šatke. Na obe mini bábätka som mala čisto bavlnené šatky s gramážou medzi 250 g až 280 g/m2. Vtedy, na jeseň 2018, som nemala ani tušenia čo to znamená, šatku som som si vybrala podľa obrázku, bol na nej vlk :D a náhodou som trafila celkom správnu. Sú aj kadejaké zmesi vlákien a každá má iné vlastnosti. Ak vás to zaujíma, rovno klik na stránky o nosení a tam si o tom prečítate viac.
K noseniu mini bábätiek. Sašku som skúsila naviazať už v pôrodnici. Postrčila ma k tomu jedna z doktoriek, ktorá si všimla, že mám na izbe nosiacu mikinu. Že ak mám šatku aj tu, tak nech šatkujem. Síce na mňa budú čudne pozerať, ale to je ich problém. A tak som to skúsila. Ale priznám sa, mala som rešpekt pred tou drobkou a tak som to nechala až na doma. Asi po týždni alebo desiatich dňoch, podobne ako prvé. A tak sme sa začali zoznamovať s nosením. Obe deti najprv len doma a po záhrade. Po Mimovom pôrode som sa dávala dokopy dlhšie, dlhší pôrod, väčšie dieťa, nástrih, hemeroidy.. Mamy poznáme to. Nevedela som týždeň sedieť a aj každú váhu navyše som cítila. Tak len tak po minútach som pridávala čas, čo bol v šatke až sme zvládali prechádzky a aj viac. So Saškou to bolo jednoduchšie. Rýchly pôrod, menšie dieťa, menej zdravotných nepríjemností potom. A nosenie by som zhrnula, že pri Mimovi, kým som si nebola istá a pri Saške, kým som si nebola opäť istá. Až potom sme vyrazili do ulíc a polí a neskôr i lesov :)
Zmienila som sa tu aj o nosičoch. Na mini bábätko som nosič nemala. Teda, mala, požičanú manducu s novorodeneckou vložkou. Nie. Nebolo to vôbec dobré. Manduca ako taká je fajn jednoduchší nosič na väčšie dieťa, ale novorodenecká vložka je u nich omyl, ktorý je nepohodlný, človek nevie kam vlastne patria nohy bábätka a rozhodne nie je ergo. Sú nosiče, ktoré sú úplne ok od narodenia, resp. od cca 3 kg váhy. Značky neodporučím, lebo nemám otestované a už asi ani nebudem ;) ale dosť často sú skloňované najmenšie Sestrice. Máme ho v rodine a dieťa v ňom vyzerá dobre nosené. Ja som mala nosič na Mima od cca 3 mesiacov a Saška v ňom bola asi od júna, čiže od ukončeného 4. mesiaca a obojstranná spokojnosť. Značka Zumbucca, ak by niekto chcel tip.
Inak, viete aká je výhoda šatky oproti nosiču? :D vybehla som si len tak k Jámskemu plesu, 50 min značkových od auta. Dobrá nálada, dobrá spoločnosť (iba Saša), dobré počasie, tak som celkom zrazila čas. Lenže ma vtedy nepočúvalo nič a keď som prišla k plesu, tak mlieko všade a potrebovala som sa prezliecť. Nebolo do čoho... Tak som naviazala na cestu dole Sašku len tak na nič a tak zbehla dole. Obmotáte a ani tričko netreba ;)
Saška bola v šatke aj na svojej prvej prechádzke vôbec. Narodila sa koncom januára a hneď ako sme prišli z pôrodnice domov, tak nasnežilo a mrzlo. Až tak, že sa spravilo klzisko u nás na poliach. A mňa už tak mrle žrali doma, že (nie ja som sa nekorčuľovala), keď všetci vyrazili na ľad tak ja som tú drobku drobulinkú naviazala, schovala pod mikinu a bundu a vydala sa na to pole. Saška dve hodiny v mráze prespala, ja som bola konečne vonku a ešte to mala premiérovo v takej zime.
Potom už to bolo o tom, že Mimo potreboval stále nejaké aktivity, tak 6nedelie-ne6nedelie alebo už aspo§ jeho koniec, Saša do šatky, batoh na chrbát, do jednej ruky vodítko a do druhej ideálne nič, alebo Mimo/odrážadlo.. a hor sa do sveta.
Pri Mimovi si už veľmi nepamätám na prvé mesiace. Tam som ešte veeeeľmi riešila, či je uväz správne, či je 100% rovno a pod. Pri Saške to už bolo tak nejak zabehnuté, že šup bábo do šatky a ide sa. Menej som riešila, viac si užívala. Ale trúfam si povedať, že tak je to pri všetkom novom a hlavne pri záležitostiach, na ktorých nám naozaj, ale naozaj záleží. Nikoho netreba súdiť. Je normálne a správne mať na začiatku strach. Nebyť si istá alebo istý, či je dieťa správne umiestnené, či mu nie je zima alebo teplo (o tom napíšem nabudúce), či mu bude tak pohodlne aj o 10 minút a pod. Všetky tieto obavy sú namieste. Ale kto nevyskúša, tak sa cez toto opatrné obdobie nikdy nedostane. Tak ja by som odporučila, nech si to skúsi každý, kto má chuť. Nosiť deti sme nezačali my mamy, ktoré píšu blogy a postujú na sociálnych sieťach. Svoje deti si nosili rodičia celé storočia späť. Nosenie detí v rôznych nosítkach praktizujú ľudia po celom svete a vo všetkých spoločenských vrstvách. Nosenie uvoľňuje ruky a odstraňuje prekážky. Tak hor sa hôr, ehm, aj tam kľudne, lebo s nosičom to ide ľahšie ;)
Pôvodne som si myslela, že to bude na jeden článok, ale ako mi tu pribudli riadky rýchlosťou blesku (alebo mamy, ktorá chce stihnúť všetko, kým bábo spí), tak to asi predsa len rozdelím na viac. Prepáčte ospravedlňujem sa, ale tak to cítim. Noseniu zdar a o pár dní či týždňov do nosenia ;)
Comments