V článku sa dočítate, prečo je cestovanie s drobcom v karavane fajn, aké má (ne)výhody a na čo si dávať pozor. Nenájdete tu typ na konkrétne miesta, skôr balík dobrých rád a nápadov, ktoré sa nám osvedčili. O našej skutočnej ceste napíšem inokedy.
Na úvod musím uviesť, že nie sme žiadni karavanoví špecialisti, ktorí precestovali v búdke na kolieskach polku sveta. Sme vlastne karavanoví amatéri, ktorým sa len veľmi páči myšlienka domu na kolesách. Karavanová dovolenka bola našou svadobnou cestou. Síce s poriadnym odkladom a 8-mesačným dieťaťom, ale skôr nám to okolnosti nedovolili. Chceli by sme aj vlastnú búdku na kolieskach, ale to má ešte čas ;)
Karavan je úžasný v tom, že kamkoľvek prídete a zaparkujete, tak ste vlastne stále vo svojom. To okrem psa, ktorý mal stále pocit bezpečia a kľudu oceníte aj vy, lebo všetky tie detské vecičky budú stále na tom istom mieste a nemusíte prehádzať tri kufre ako v obyčajnom aute, kým niečo nájdete.
Vyraziť len tak hocikam ako nespútaní dospeláci je jednoduché a dá sa to aj bez plánovania. S dieťaťom akéhokoľvek veku musíte aspoň trochu trošičku plánovať (napr. aj ako my deň vopred počas cesty), sledovať si viac prejdené kilometre, počasie, denné spánky a podobne. Pokiaľ nie ste úplne na vlne hippies, čo my teda nie sme, tak by destinácia mala mať ako tak prijateľné zdravotníctvo a vy by ste sa mali vedieť dohovoriť na vyššej jazykovej úrovni ako si len vypýtať jedlo v reštaurácií. Nikdy neviete, čo si ten drobec zmyslí a je lepšie mať aspoň lekárov istých. Lebo všetko sa dá zvládnuť a ustáť, ale zdravie máme len jedno a ak niečo nechcete, tak aby ste si výlety vyčítali do konca života.
No ale dosť strašenia, poďme na to, čo Vám výlet spraví naozaj pekným.
Či už to človek chce alebo nie a bojuje proti všetkým stereotypom a konvenciám :DDD tak malé dieťa potrebuje aspoň trochu pravidelný režim, inak rodičov zničí, napr. nespánkom v noci. Toto bola pre nás alfa a omega všetkého, naplánovať presuny tak, aby sme toho čo najviac videli a navštívili a zároveň, aby štupel spal buď počas dlhších presunov v karavane v správnom čase alebo v kočíku či nosiči zatiaľ čo my sme sa kochali.
Karavan je úžasný v tom, že kamkoľvek prídete a zaparkujete, tak ste vlastne stále vo svojom. To okrem psa, ktorý mal stále pocit bezpečia a kľudu oceníte aj vy, lebo všetky tie detské vecičky budú stále na tom istom mieste a nemusíte prehádzať tri kufre ako v obyčajnom aute, kým niečo nájdete. A tomu batoľaťu stačí napr. "herňa" v jednej z postelí a ak ešte má aj okienko do von, tak šťastie nekonečné.
Aj keď by ste viac-menej počas cesty nepotrebovali navštíviť aj kempy a podobné zariadenia, tak vysoko odporúčam si niekedy počas roadtripu na noc odparkovať aj sem. Okrem toho, že na niektorých miestach je to hlavne s veľkým karavanom náročnejšie a kemp je vlastne veľmi jednoduché riešenie, tak aj preto, že s malým bábom oceníte možnosť oprať. Ručné pranie je romantika, ale buďme realisti a po týždni sa toho nazbiera. Kempy mimo hlavnej sezóny, približne od polovice júna do polovice septembra, s istotou však počas júla a augusta, je potrebné rezervovať vopred. Lebo tie najlepšie nemusia mať voľné miesta, hlavne nie karavan spoty. A nechce sa vám brázdiť cesty od kempu ku kempu v noci a hľadať voľno. Recepcie končia s denným svetlom a v noci sa nedovoláte. Mimo letných mesiacov (a príležitostných eventov ako festivaly a pod.) by nemal byť problém s miestom.
Festivaly a iné eventy. Toto naozaj odporúčam si vopred naštudovať. My sme pôvodne mali v pláne inú trasu, ale to by nám akurát vychádzal prejazd Monakom v čase konania Veľkej ceny F1. Určite zážitok do konca života, ale stáť v kolónach, nevedieť nájsť miesto na zaparkovanie, nieto ešte na nočné státie, všade rady, žiadne miesta v reštauráciách... Netvrdím, pre niekoho súčasť plánu, pre iných nočná mora. Destinácie si prezrite vopred, či sa náhodou práve v čase prejazdu nechystá niečo veľké a prispôsobte si trasu svojej posádke.
Výhodou karavanu je tiež sprcha hneď vedľa. Každý rodič už určite zažil tie hovienka až na chrbátiku. Utierať to vlhčenými vreckovkami je ekologická vražda, ale taká sprcha. Pohodička pohoda. Hocikde a hocikedy. Ku kategórií základných životných potrieb ešte pridám sporák a chladničku. Čo v našom prípade bolo skôr dôležité pre nás, lebo dieťa bolo v tom čase ešte viac na prse ako v chladničke, ale to sa postupom času mení.
Voda. K pitnej vode len toľko, že minimálne pri karavanoch z požičovne ju netreba brať ako pitnú, ale skôr ako úžitkovú. Nikdy neviete ako sa práve k tejto bandaske choval predchádzajúci cestovateľ. Ako dlho v nej voda stála a podobne. Takže vodu odporúčam buď prevárať alebo používať na umývanie a oplachovanie, nie na priame pitie a určite nie u malých detí.
Ešte sa vrátim k tomu spaniu. My sme mali požičaný karavan, ktorý mal vzadu "poschodovú posteľ". Posteľ bola strčená medzi dvierkami kúpeľne a šatníka. Práve do tejto medzery sme vopchali zábranu proti pádu z postele a Mimo mal tak svoju vlastnú ohradenú postieľku. Tu sa hrával ak sme neboli vonku alebo keď sme ho potrebovali "nachvíľu odložiť". A tiež tu aj zaspával. Sme zastánci kontaktného rodičovstva, ale bolo fajn mať aspoň nachvíľu drobca niekde inde. Po prvom nočnom zobudení tak putoval ku nám.
Párkrát som sa stretla v rôznych konverzáciách, či už online alebo naživo, s tvrdením, že počkám až bude dieťa či deti väčšie a potom vyrazíme aj my na cesty. Nie, netreba čakať, teda treba zopár týždňov či mesiacov od narodenia. To je ideálny čas na zoznámenie sa, zosúladenie základných potrieb a vzájomné odsledovanie sa. A potom, vyrazte ak môžete. Doprajte si cestou čas na oddych a zábavu, natiahnutie sa i ten spánok. Vzdialenosť si určite podľa vašich aktuálnych potrieb. Aj za humnami je čo objavovať.
A kam sme to s tým karavanom vlastne šli? O tom nabudúce :)
Comments